Barbarská Altanis je nehostinný a kopcovitý región, s hlbokými lesmi na severe a džungľami na juhu. Hory oblačnej steny ohraničujú severný okraj Altanis; región sa rozprestiera ešte ďaleko na juh a tiež na západ od hrebeňa Ered Perack. Tieto hory sú vetrom obrúsené do fantastických tvarov a zdá sa, že vo vetre stonajú. Niektorí vravia, že tieto stony vychádzajú zo zapečatených krýpt. Snáď viac ako ktorýkoľvek iný región je Altanis pokrytý roztrúsenými, väčšinou nerušenými, prastarými ruinami viacerých kultúr.

Pôvodná pôda je chudobná, nevhodná pre stromy a lesy, pretože rýchlo odvádza riedke zrážky v regióne do hlbokých nádrží. Táto oblasť je prevažne trávnatá a posiata riedkymi lesmi, kde žijú stáda divých koní a somárov, ako aj stepné levy a iné podobné tvory. Vo vyšších polohách Ered Perack je terén buď suchý chaparral alebo prechádza do bohatých ihličnatých lesov (najmä sekvojí), hojne striedaných porastmi nížinných listnatých stromov. Sneh je v Altanis mimoriadne zriedkavý, vyskytuje sa len na najvyšších vrcholoch centrálneho hrebeňa hôr, kde pretrváva dlho do neskorej jari.

Kontinent kedysi pokrývali veľké, kamenné cesty dnes už dávno zaniknutej ríše. Dnes sú tieto cesty také popraskané a zničené, že pre účely určovania rýchlosti pohybu sa rátajú ako otvorený terén (t.j. neurýchľujú pohyb). Poskytujú však jasný ukazovateľ smeru a takmer eliminujú akúkoľvek šancu stratiť sa pri ich sledovaní. Sú väčšinou príliš rozoklané na to, aby sa po nich dalo cestovať priamo, najmä na koňoch alebo vozoch, a zvyčajne sa cestuje popri týchto starých dlažobných kameňoch. To platí aj pre Starú južnú cestu, ktorá spája Mestský štát ďaleko na severe s elfským mestom Onhir, niekoľko storočí nebola udržiavaná.